Železná cesta

Štítnik na Európskej železnej ceste

25. 11. 2004 sa uskutočnil v našej obci seminár k prezentácii výstupov projektu Európska železná cesta spoznáva Gemer, ktorý podala ešte minulý rok Regionálna rozvojová agentúra v Rožňave v rámci programu PHARE CBC. Cieľom projektu bolo rozšírenie spolupráce na vytvorenie informačného systému rozvoja turizmu na maďarskej a slovenskej strane hranice a spoznanie vzájomnej histórie baníctva, hutníctva a kultúry našich národov. Obec Štítnik vystupovala v tomto projekte ako jeden z partnerov a podieľali sme sa aj na celkových výsledkoch. Cieľom projektu je poskytnúť návštevníkom celkový obraz o význame a postavení baníctva a železiarstva v Štítniku, Štítnickej doline, ako aj širšom okolí v minulosti až po súčasnosť. Na území obce Štítnik sa nachádza minimálne 10 technických pamiatok, lokalít a názvov poukazujúcich na baníctvo a železiarenstvo. Toto naše dedičstvo plánujeme v ďalšom období podchytiť a vytvoriť balík ponúkaných služieb pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu.

Železná cesta

Bohatá história Gemera je od začiatku spojená s využívaním nerastného bohatstva Slovenského rudohoria. Ťažobou a spracovávaním kovov, hlavne železných rúd sa tento región dlhé stáročia zaraďoval medzi najvýznamnejších producentov železa v Uhorsku. Vyrábalo sa tu najkvalitnejšie železo, ktoré sa spracovalo v tunajších železiarňach. Tie veľkosťou presahovali iné regióny, a preto Gemer nazývali železným srdcom strednej Európy. Železná cesta Gemerom je súčasťou Európskej železnej cesty, ktorá formou kultúrnej turistiky prezentuje návštevníkom pamiatky baníckej a železiarskej tradície regiónu. Tri bývalé vysoké pece – Karlova huta vo Vlachove, Etelka vo Nižnej Slanej a vysoká pec v Červeňanoch sú chránené ako vzácne technické pamiatky. Produktom konjuktúry železiarstva v Gemeri bol i rozkvet umenia, remesiel a vzdelanosti, ktoré spolu s prírodnou scenériou a technickými pamiatkami vytvorili z tohto regiónu prírodné a kultúrne bohatstvo s krásou obdivovanou návštevníkmi regiónu.

Baníctvo železa

Najstaršie správy o ťažbe a spracovávaní kovov nás vedú do I. storočia nášho letopočtu a pokračujú aj v 21. storočí. Prvotná ťažba železných rúd sa sústreďovala na povrchové výchozy rudných žíl. Tie sa nazývali „železné klobúky“ a boli tvorené limonitom, železnou rudou, ktorá vznikla zvetrávaním sideritu. Najdôležitejšou železnou rudou pre vznikajúce železiarne v Gemeri bol siderit, ktorý sa dlhé stáročia ťažil na ložiskách v okolí Železníka, Hrádku, Rožňavy, Nižnej Slanej a Dobšinej. Ťažili a spracovávali sa tu aj hematitové rudy v okolí Liciniec a Bôrky a magnezit v okolí Tisovca. V dôsledku stáročnej baníckej činnosti sa na území Gemera nachádza nespočetné množstvo banských diel a povrchových prejavov baníckej práce. Do konca 17. storočia, kedy sa baníctve začal používať pušný prach, sa v podzemí dobývali rudy pomocou kladiva a želiezka. Tieto pracovné nástroje zobrazené so skríženými násadami sa stali symbolom baníckej práce a znakom baníctva. Ťažba železnej rudy – sideritu sa už dnes v tomto regióne nevykonáva. SIDERIT Nižná Slaná, ktorý ako posledný banský závod v Európe ťažil železnú rudu podzemným spôsobom, v roku 2014 ukončil svoju činnosť.

Hutníctvo železa

Územie Gemera bolo od stredoveku najproduktívnejšou oblasťou výroby železa v strednej Európe. Umožnili to bohaté ložiská železných rúd, ktoré sa stali surovinovou základňou pre výrobu železa v slovenských peciach stavaných v Gemeri od 10. storočia. Železiarenská výroba sa rozvíja hlavne v okolí ložísk Železník, Hrádok, Rožňava a Dobšiná. V povodí vodných tokov Turiec, Muráň, Štítnik a Slaná sa vo veľkom počte stavajú šachtove-kusové slovenské pece. Začiatkom 14. storočia sa pri výrobe železa začína využívať vodná sila. V roku 1344 je ako prvý v Uhorsku postavený vodný hámor v Štítniku, ktorý využíva vodné koleso na pohon dúchadiel v peciach a kladív na vykúvanie vyredukovaného železa. Slovenské pece pracovali v Gemeri viac ako pol tisícročia a posledná z nich ukončila tavbu železa v roku 1853 v Lúčke. Začiatkom 18. storočia sa v Gemeri začali stavať pece vyššieho typu a to v povodí riečky Turiec v okolí Kameňian. V roku 1722 bola v Dobšinej postavená prvá vysoká pec v Gemeri podľa nemeckého vzoru. V polovici 19. storočia tu pracuje 33 vysokých pecí a Gemer sa stáva metalurgickou základňou Uhorska a významne sa napája na európsky trh železa. Nedostatok uhlia a koksu potrebného pri výrobe železa v peciach spôsobuje, že na prelome 19. a 20. storočia sa výroba železa a stavba peci presúva na územie Maďarska. Vysoké pece v Gemeri postupne zanikajú. Modernizuje sa iba vysoká pec v Tisovci, ktorá vyrába surové a zlievárenské železo. Ohňom z jej pece je v roku 1965 zapálená prvá vysoká pec vo Východoslovenských železiarňach Košice. Posledným odpichom surového železa z jej pece sa v roku 1965 výroba železa v Gemeri končí.